Mirīņõd nuokutsõmi. Ragavkōrands Dūmiļkilās attõ vȯnnõd kōzgõnd. Un ni (u) m sǟl vȯnd se vanā Bažā kah um vanā Rīepõlt – kilā perīmīed, perīzõn vȯļț ne Mōzõrōntõd kah. Ni n (e) at sōnõd strīḑõ. Un ni se vanā Rīepõlt kītõn, ku ta võib nuokutsõ mirīņõd, un vanā Bažā, ku t (a) äb või. Un vanā Bažā tulāb ni kuodā’j. Un ni tämā sōb sīņõz Kīškōrand jūr, seļļiz pīenõd kõuvvõd attõ. Un ni īrgõd tūlda tämmõn vastõ seļļi brīesmõg ūgandõks neika tōvaz. Un ni mõštād, vanā Bažān (um) īemõst paikõl: ni tulāb neijen mirīņe neiku ne pȭzõd tšūžõbõd, un tämā tūndõb eņtš va švōgõrtõ. Un siz neijen um vȯnd seļļiže pȯiškiže nūoŗi, un ne vȯlkstõ tǟnda nei neika aiztīekõnd, nei neika akkõkst täm jūrõ, bet se… se va švōgõz äb ūo vēļõn. Un ni ta (u) m ki’zzõn sīe švōgõz kädst: „Kus tēg lǟ’tõ?“ Un se (u) m kītõn vastõ: „Ēgiptmōzõ, Eigiptmōzõ!“ Un siz amā tagān um vȯnd ikš perīmīez, se vȯļ täm mīņan izā, va Pēter-Matš , se (u) m ma’ggõn vel ājtas bes matāmõt. Se (u) m nuttõn: „Ni sinā vanā pōļazpǟ võid lǟ’dõ, ni sīnda mitíkš emīņ äb aiztīek!“