Sr. 2. VII 1922 Vilma Damberg, 11, s. Sr 1911 Sr 67 Rištjemā pa vīlkatõksõks Ikškõrd ātõ lǟ’nõd lapstā rištõm. Un si’z ne vaḑḑõrd tikkiž ātõ lǟ’nõd pi’ds ītõ riekkõ pivākuodā jūrõ siedā lapstā rištõm. Un sǟl ī’ds aplōkas um sīend kēv amā vārzaks. Un si’z ikš nai nēšti um kītõn: “Ak sa rakkõrz, kui knaš vārza!” Un se tuļītõn ka’ddõn jarā. Un ni ne munt ātõ nolǟ’nõd pivākuodā jūr un se rištjemā ä’b ūo vȯnd. Si’z ne ātõ vȯdlõnd sūr āiga un ä’b ūotõ savȯdlõnd tǟnda un lapstā vȯlks rištõmõst. Pie’rrõ ta u’m tund kah. Un si’z umāt lǟ’nõd siedā lapstā rištõm. Un si’z ikš u’m īevaņţlõn, ku tä’mmõn, sīe rištjemān se sū u’m tikkiž (~ ī’ds kilgsõ) ve’rri un broš ka ve’rri u’m vȯnd. Un si’z ikš nēšti vaḑḑõrstõ u’m ra’bbõn tä’mmõn iļ sū un kītõn: ”Tūoista kõrd sa nei alā tīegõ!” Mämmõ kä’dst kūlõn.